V dnešnej dobe pôrodnice bežne umožňujú nastávajúcej mamičke sprievod minimálne jednej osoby. Malá časť žien túto možnosť nevyužije a rodí radšej bez blízkeho sprievodu. Drvivej väčšine mamičiek robí v sále spoločnosť budúci otecko (podľa štatistík až 90 %).

„Keď sme sa s partnerom bavili o pôrode, úplne prirodzene z toho vyplynulo, že tam Jirka bude so mnou, nemusela som ho nijako prehovárať, zhodli sme sa na tom obaja,“ hovorí Klára, mamička polročnej Agátky. Podobne je to aj v množstve ďalších párov. Nastávajúce mamičky chcú mať pri pôrode partnera hlavne ako psychickú oporu a nastávajúci oteckovia zasa chcú hlavne „byť pri tom“.

Čo keď však nie sú vaše alebo partnerove pocity také jasné?

Ak si nie ste istá, či partnera pri pôrode chcete, alebo nie, dajte si čas na rozmyslenie a hlavne sa nenúťte do ničoho, čo vám nesedí, len preto, že to tak robia všetci. Príchod bábätka na svet je veľmi emotívny a hlavne intímny životný okamih. A hlavnú rolu v ňom okrem dieťatka hráte vy, preto si do toho nenechajte hovoriť a zariaďte sa tak, aby ste sa hlavne cítili dobre.

„Celé tehotenstvo som si nebola istá, či chcem, aby Tomáš pri pôrode bol, alebo nie. Pôrod vnímam skôr ako čisto ženskú záležitosť, ale zas som nechcela manžela pripraviť o to, aby videl, aké to bude, keď sa náš drobček prvýkrát nadýchne a rozkuká,“ rozpráva dvadsaťosemročná Martina, mamička trojmesačného Honzíka. A pokračuje: „Nakoniec sme sa dohodli na kompromise, takže Tomáš ma priviezol do pôrodnice, odprevadil do sály a potom až do narodenia Honzíka čakal na chodbe.“

V prípade, že sa dohovoríte na podobnom variante ako Martina s Tomášom, buďte pripravení aj na to, že nie vždy musí ísť všetko podľa plánu. „S priateľom sme sa dohodli, že so mnou síce zo začiatku v pôrodnej sále bude, no hneď ako začnem „tlačiť“ a pôjde do tuhého, že zo sály odíde. Realita však bola úplne iná. Zomlelo sa to tak rýchlo, že Pavel nestihol odísť a bol tam až do konca,“ spomína Verča, mamička ročnej Kristýnky, a dodáva: „Nakoniec som bola rada, pretože pôrod nepostupoval presne tak, ako mal, tak som bola veľmi vďačná, že ma Pavel podržal a podporoval, bola to veľká pomoc.“

Ak si prajete, aby bol partner s vami, ale on to, naopak, odmieta, skúste netlačiť na pílu a v pokoji sa s ním o tom porozprávajte. Pomôže tiež spoločne navštíviť predpôrodný kurz, kde partner získa viac informácií a urobí si tak presnejší obraz o tom, čo vás v pôrodnici čaká. Účasť na kurze veľmi odporúčame aj oteckom, ktorí k pôrodu pôjdu, aby vedeli, ako presne môžu partnerke pomôcť.

Mamička, kamarátka alebo dula

Ak ani potom partner nebude s prítomnosťou pri pôrode súhlasiť, neprehovárajte ho. Niekto neznesie pohľad na krv, iný si zasa môže pripadať bezmocný a neschopný, keď nemôže (aspoň z jeho pohľadu) partnerke v bolestiach pomôcť. Ak nechcete byť v sále sama, dohodnite sa na sprievode s kamarátkou, mamičkou alebo certifikovanou dulou, ktorá vám vďaka svojim skúsenostiam a empatii môže byť vo finále oveľa prospešnejšia ako kolabujúci partner. Ten bude mať po pôrode ešte dosť a dosť iných príležitostí, ako sa aktívne prejaviť nielen ako partner, ale aj ako novopečený otecko.